Jedinečnosť dieťaťa

11.12.2018

Dieťa, ako jedinečné stvorenie prichádza na svet čisté, ako prvý sneh. Je nepopísaným papierom na ktorí my (rodičia) a okolie otláčame svoje zvyky, reakcie, nálady o ono to všetko od nás nasáva. Aj to dobré aj to zlé lebo dieťa to nerozlišuje. Postupne až od nás dospelých sa učí zaraďovať a kategorizovať veci na dobré alebo zlé. Ale je to tak dobre? Nemá všetko v živote svoju dobrú aj zlú stránku?

Častokrát sa pri svojej práci stretávam s reakciou, že moje dieťa je neposlušné alebo moc živé a neviem, či to zvládne. Deti sa vyvíjajú a plynú ako voda. Ak má rieka hlboké koryto, lásku v rodine tak cíti istotu a je pokojná. Keď dieťa vidí dôveru v rodine, cíti dôveru matky ktorá vie že jej dieťa to zvládne napĺňa sa jeho dušička láskou a sebadôverou. Hranice rieky jej krásne ukazujú smer cesty - hranice deťom dávame nie preto aby sme ich obmedzili ale preto aby sme ich usmernili správnym smerom. Hranice sú ako oporný bod barličky o ktoré sa dieťa opiera, cíti sa istejšie lebo vie a necíti neistotu z neznámeho. Svet je veľké miesto, kde sa malé dieťa bez hraníc môže stratiť.

Každé dieťa je jedinečné. To v akom prostredí vyrastáme formuje našu osobnosť už od útleho detstva. Či je dieťa jedináčik, alebo má niekoľko súrodencov... Či má hračky od výmyslu sveta, alebo len 1-2 ....Dieťa však nezaujíma koľko hračiek alebo sladkostí mu kúpite... ono chce len jediné čas strávený s rodinou, ktorá ho ľúbi a je k nemu úprimná a otvorená. Dieťa má jedinečnú schopnosť chápať pocity dospelých, ak mu to dovolíme. Určite ste sa stretli s tým, že vaše dieťatko bolo nervózne, umrnčané a vy ste si nevedeli radi, pretože ste nevedeli prečo ? Je to preto, že dieťa s vás vycíti vaše pocity a nasáva ich ako špongia. Deti v sebe majú zakódovaný reflex prežitia a to v zmysle, že ak je niečo ich matke snažia sa jej pomôcť aj na úkor svojho prežitia. Je to podmienený reflex, ktorý je u nich automatický a preto ak sa cítite nepríjemne zle alebo vyčerpane nehanbite sa so svojimi pocitmi podeliť aj s deťmi. Vysvetlite im, že ste mali náročný deň a veľmi by ste boli radi, keby si napriklad upratali sami , hrali sa potichu a podobne. J Ak budete so svojimi deťmi komunikovať s láskou a otvorene naučia sa tak komunikovať aj s okolím. Budú k ľudom milí, chápavý a ohľaduplný. Naučia sa vnímať, chápať a pracovať so svojimi emóciami.

Na záver by som chcela len podotknúť, že každý sme boli deti a stále sme. Niekde vo vnútri má každý dospelý človek malé dieťa, ktoré sa teší všetkému okolo seba a miluje svet. Stačí si na to dieťa v sebe spomenúť a zrazu "výchova dieťaťa" nebude ťažká ale bude to radosť, hra a láskou naplnený čas.


Doda C.F.